Obsah:

1. Čo robiť pri náleze chorého, ohrozeného, či inak poškodeného jedinca?  
2. V našej ochranárskej praxi sa najčastejšie stretávame s nasledovnými prípadmi:  
3. Legislatíva 
4. Kŕmenie nájdených voľne žijúcich vtákov  
5. Užitočné kontakty 

1. Čo robiť pri náleze chorého, ohrozeného či inak poškodeného jedinca ?

Vo všeobecnosti platí, že:

• akúkoľvek manipuláciu s vtáctvom je potrebné konzultovať s odborníkmi, či už zo štátnych alebo z mimovládnych inštitúcií. Postup totiž neraz závisí aj od druhu vtáka, miesta nálezu a celého radu ďalších okolností

• všetky u nás voľne žijúce vtáky sú zároveň chránenými živočíchmi a každý nález je potrebné bezodkladne oznámiť orgánu ochrany prírody, ktorý zároveň určí ďalšie nakladanie s ním. Držbu v ľudskej opatere, ak je potrebná, je nutné obmedziť iba na čas nevyhnutný k záchrane jedinca.

• ak k nálezu došlo v čase keď sa neviete dovolať kompetentným (napr. cez víkend) a život nájdeného živočícha bude v ohrození pri jeho ponechaní na mieste, môžete sa pokúsiť o jeho záchranu. Čo najskôr ako to len bude možné však kontaktujte odborníkov.
Na začiatok stránky

2. V našej ochranárskej praxi sa najčastejšie stretávame s nasledovnými prípadmi:

Našli sme vtáčie mláďa - čo ďalej?
Pre viaceré druhy vtákov (dravce, sovy, mnohé druhy spevavcov) je bežné, že mláďatá opúšťajú hniezdo ešte predtým, než vedia dobre lietať. Často ich vidieť posedávať na konároch, prípadne na zemi, kde ich rodičia dokrmujú. Bohužiaľ sa stretávame s mnohými prípadmi, keď ich ľudia, v domnení že ide o "opustené" mláďatá berú domov a snažia sa ich "zachrániť". Hoci s dobrým úmyslom, nechtiac práve tým zapríčinia, že mláďa uhynie následkom neodbornej manipulácie, nevhodnej stravy, dehydratácie, stresu a pod..
V takýchto prípadoch je najdôležitejšie uvedomiť si, že nikdy nedokážeme plne nahradiť starostlivosť vtáčích rodičov. V prípade, že sa mláďa nachádza na príliš exponovanom mieste (napr. na ceste, chodníku a pod.) môžeme ho premiestniť na bezpečnejšie miesto v najbližšom okolí (napr. na konár stromu či kríku).
Ak zistíte, že mláďa je očividne zranené alebo choré, obráťte sa na odborníkov, ktorí dokážu zabezpečiť odbornú manipuláciu a veterinárne vyšetrenie..

Zvláštny prípad - dážďovník
Veľmi často sa stretávame s prípadmi nálezov dážďovníkov tmavých (Apus apus), najmä s nálezmi slabo lietajúcich mláďat. Nálezy dážďovníkov sú špecifické, najmä preto, že ich už nedokážeme vrátiť späť do hniezda. Súvisí to najmä s tým, že dážďovníky hniezdia v ťažko dostupných miestach v podkroviach stavieb, v štrbinách panelových domov a pod.. Dážďovník si však vyžaduje veľmi náročnú starostlivosť a preto pri náleze tohto druhu vždy prosím kontaktujte ihneď odborníkov. Obdobný postup zvolíme aj pri nálezoch lastovičkovitých vtákov.

Poranené vtáky
Sovy zrazené autami, labute chytené do rybárskeho vlasca, dravce zranené po náraze do rôznych prekážok alebo stĺpov elektrického vedenia a množstvo ďalších prípadov sa udeje v našom okolí.
Po zrážke s autom sú vtáky často len omráčené a bez pohybu sedia na krajnici či v priekope. V týchto prípadoch postačuje ak ich na niekoľko hodín umiestnime na pokojnom a bezpečnom mieste. Väčšinou už po niekoľkých hodinách sa preberú a môžme ich vypustiť. Ak k zlepšeniu nedôjde, zranenia môžu byť vážnejšie a je potrebné obrátiť sa na odborníkov.
Medzi najsmutnejšie a neraz tragicky končiace patria prípady nálezov vtákov, ktoré boli úmyselne zranené človekom, s cieľom ich likvidácie (viac o problematike). Medzi najčastejšie obete patria dravce, sovy, volavky, labute, spevavce a ďalšie. Vtáctvo je nelegálne likvidované najmä strelnými zbraňami (brokovnice, vzduchovky ).
Manipulácia so zraneným jedincom je veľmi náročná a dôležité je zabezpečiť zranenému jedincovi pokoj a minimalizovať stres, ktorý môže zapríčiniť smrť. Čo najskôr kontaktujte odborníkov, ktorí vedia narábať so zraneným živočíchom.
Od nálezu zraneného vtáka po príchod kompetentnej osoby k nemu však môže niekedy ubehnúť niekoľko hodín, prípadne i viac. V takýchto prípadoch je vhodné živočícha umiestniť do primerane veľkej krabice, s dostatočným prístupom vzduchu a umiestniť ju na pokojné miesto. Na začiatok stránky

3. Legislatíva

Všetky voľne žijúce vtáky sú chránené!

Od 1. januára 2003 nadobúda účinnosť Zákon o ochrane prírody a krajiny (543/2002 Z. z.), podľa ktorého sú všetky pôvodné druhy voľne žijúcich vtákov u nás chránené.
Sú to teda aj tie druhy ktoré ľudia doteraz považovali za nechránené, či dokonca škodlivé: vrabce, škorce, hrdličky a podobne.

Nález chráneného živočícha ste povinný oznámiť.
Nová legislatíva ochrany prírody priamo súvisí s problematikou nálezov chránených živočíchov, preto si povieme aspoň základné povinnosti z nej vyplývajúce. Nemenej dôležité je tiež vedieť, ktoré na ktoré inštitúcie je potrebné obrátiť sa s hlásením nálezu chráneného živočícha.
Podľa tohto zákona, je ten, kto nájde chorého, zraneného, či inak poškodeného jedinca chráneného živočícha, povinný to bezodkladne oznámiť na orgán ochrany prírody (Okresný úrad - Odbor životného prostredia (OÚ - OŽP), resp. Slovenskú inšpekciu životného prostredia - odbor ochrany prírody (SIŽP). Okresný úrad potom určí, ako sa má s daným jedincom naložiť.
Pokiaľ došlo k nálezu mimo pracovnej doby resp. cez víkend, pripadá nahlásenie na najbližší pracovný deň.
Dôležité je vždy kontaktovať príslušný OÚ OŽP alebo SIŽP, do ktorých územnej pôsobnosti spadá miesto nálezu.

Na začiatok stránky

4. Kŕmenie nájdených voľne žijúcich vtákov

V niektorých prípadoch pomôže k rýchlemu zotaveniu a návratu do prírody napojenie, či nakŕmenie vtáka. Avšak opäť pripomíname, že akékoľvek narábanie s chránenými živočíchmi (ak je nevyhnutné) je potrebné konzultovať s odborníkmi. V prípade zranených a chorých jedincov môže kŕmenie ohroziť život jedinca, preto v týchto prípadoch prenecháme starostlivosť o nakŕmenie na odborníkov resp. veterinárov.

Vtáky sú živočíchy s rýchlym metabolizmom, preto je potrebné ich kŕmiť pomerne často, interval kŕmenia však závisí nielen od druhu, ale aj od veku jedinca, mláďatá drobných spevavcov potrebujú potravu veľmi často (každých cca 15 minút).
Pred kŕmením je potrebné dať vtákovi vodu. V prípade, že nepije sám napr. z misky, možno ho napojiť injekčnou striekačkou a pod.. Neraz, najmä v období horúčav sú nájdené vtáky len silne dehydrované a už po niekoľkých dúškoch vody ožívajú tak, že ich možno o niekoľko hodín vypustiť späť do prírody.
Drobné vtáctvo možno kŕmiť kúskami hovädzieho mäsa, tvarohu alebo natvrdo uvareného vajíčka. Pomôcť si môžme aj konzervovanou potravou pre psov alebo mačky. Dravce tiež možno kŕmiť hovädzím alebo kuracím surovým mäsom. Dôležité je tiež vtáka umiestniť na pokojné a teplé miesto.
V každom prípade sa však oplatí kontaktovať odborníkov a požiadať ich o radu ako postupovať v konkrétnom prípade.

Na začiatok stránky

5. Užitočné kontakty

Pri nálezoch vtáctva je potrebné kontaktovať odborníkov z príslušných štátnych inštitúcií:

Orgán ochrany prírody:

Okresné úrady - odbory životného prostredia
Kompletný adresár okresných úradov nájdete na www.vs.sk

Organizácia ochrany prírody:

Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR)
Kompletný adresár a množstvo ďalších informácií nájdete na www.sopsr.sk

Na Slovensku máme v rámci ŠOP SR i mimo nej 7 rehabilitačných staníc a 10 chovných staníc, v ktorých sa rehabilitujú nájdené zranené jedince vtáctva.

Kompletný adresár nájdete na stránke ŠOP SR pot týmto linkom:
http://www.sopsr.sk/cinnost/chovrehab/prehladCHSaRS.doc

V prípade, že sa vám nepodarí skontaktovať s odborníkmi štátnych inštitúcií, resp. ak k nálezu vtáka došlo mimo pracovnej doby a počas víkendu obráťte sa priamo na nás a využite našu poradenskú službu:

Poradenská služba Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko

- naše rady dostanete na číslach : 02/554 221 85, 0905 256 184, 0904 256 888

Na začiatok stránky