Úvod

Pipíška chochlatá (Galerida cristata)

Intenzívne zmeny vo využívaní európskej krajiny v posledných desaťročiach výrazne zmenili podmienky pre výskyt niektorých druhov vtáctva v Európe. Počty mnohých druhov poklesli, naopak mnohé druhy pribudli. Tento vývoj sa však netýka len vzácnych a ohrozených druhov, ale aj bežných druhov rozšírených vo väčšine, alebo všetkých krajinách Európy. Jedným z príkladov môže byt v minulosti bežná pipíška chochlatá (Galerida cristata), ktorej početnosť v Európe klesla v rokoch 1982 – 2007 o viac ako 98 % (podla údajov EBCC). Zmeny početnosti vtáctva veľa napovedajú o udržateľnosti daľšieho využívania krajiny, a preto sú v súčasnosti údaje o početnosti vtáctva jedným zo štrukturálnych indikátorov, ktorými sa posudzuje kvalita životnej úrovne v Európskej únii, ako aj dopady poľnohospodárskej politiky. Preto je Slovenská republika rovnako, ako iné krajiny, povinná zbierať údaje o početnosti bežných druhov vtákov.

O sčítaní

Sčítanie bežných druhov vtáctva organizuje SOS/BirdLife Slovensko v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene od r. 2005. Tento monitoring nadväzuje na sčítanie, ktoré začalo v r. 1994. Sčítanie je súčastou celoeurópskeho monitoringu bežných druhov „Pan European Common Bird Monitoring“, do ktorého sa zapájajú takmer všetky európske krajiny. Cieľom sčítania je použitie údajov o početnosti vtáctva ako indikátora pre životné prostredie. Dlhodobým monitoringom je možné určiť zmeny v početnostiach vtáctva a zasadiť sa neskôr o ochranu druhov, biotopov a území s klesajúcimi stavmi vtáctva. Sčítanie sa realizuje v hniezdnom období a sčítatelia počas neho na vybraných lokalitách zaznamenávajú počet všetkých pozorovaných druhov. V rokoch 2005 – 2008 bolo vtáctvo mapované na celom území Slovenska na 58 transektoch a mapovania sa zúčastnilo 31 dobrovoľníkov.

Rozmiestnenie mapovaných lokalít v rokoch 2005 - 2009

Ako sa realizuje scítanie - metodika

Sčítatelia zaznamenávajú počet vtáctva v priebehu konca apríla a v priebehu mája, jeden alebo dvakrát ročne. Práca v teréne sa uskutočňuje v ranných hodinách v priebehu najvyššej akustickej aktivity vtáctva. Lokality sú vyberané v spolupráci s národným koordinátorom tak, aby boli dostupné mapovateľom a zároveň, aby boli rovnomerne zastúpené hlavné biotopy na Slovensku. Všetky body jedného transektu by mali byť podľa možností umiestnené v tom istom hlavnom biotope. Na lokalitách sa vtáctvo mapuje metódou bodového transektu. Metóda bodového transektu vyžaduje, aby si mapovateľ vybral trasu s 20 bodmi, ktoré budú od seba vzdialené minimálne 300 m. Na každom takomto bode zaznamenáva počet všetkých pozorovaných a počutých vtákov bez ohľadu na vzdialenosť počas piatich minút. Vtáky zaznamenané pri presune z bodu na bod nezaznamenáva. Pri správnom použití metodiky trvá sčítanie na približne 6 km dlhom transekte 3 – 4 hodiny. Presnú metodiku si môžete stiahnuť na tomto mieste.

Kto sa môže zapojit

Zapojiť sa môže každý, kto vie spoľahlivo určovat vtáky podľa spevu ale aj vizuálne a vie si v priebehu konca apríla a v priebehu mája nájst štyri hodiny na mapovanie vtáctva. Ak neviete určovat všetky druhy vtáctva podľa spevu, ale aspoň niektoré, ktoré sa môžu s inými druhmi v teréne pomýliť len obtiažne, takisto sa môžete zapojiť do mapovania. Potom je však potrebné uviesť, ktoré druhy viete určovať bez problémov. Medzi sčítateľov bežných druhov vtáctva patria ako profesionálni ornitológovia, tak aj ornitologickí nadšenci, pre ktorých je mapo vanie vtáctva záľubou. Celé sčítanie je založené na dobrovoľnej báze, v prípade záujmu je možné požiadať o preplatenie cestovných nákladov.

Výsledky

Podľa priebežných výsledkov bolo v rokoch 2005 – 2009 zmapovaných 70 transektov, teda početnosť vtáctva tak bola sledovaná spolu na 1400 bodoch. Na všetkých týchto lokalitách bolo zaznamenaných 50 318 ex. vtáctva zastúpených v 173 druhoch. Desiatimi najpočetnejšími druhmi boli pinka obyčajná (Fringilla coelebs) predstavujúca 9,6 % všetkých pozorovaných vtákov, škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) – 7,2 %, drozd čierny (Turdus merula) – 5,6 %, penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla) – 5,4 %, drozd plavý (Turdus philomelos) – 3,4 %, sýkorka veľká (Parus major) – 3,1%, kolibiarik čipčavý (Phylloscopus collybita) – 2,9%, strnádka obyčajná (Emberiza citrinella) – 2,5 %, červienka obyčajná (Erithacus rubecula) – 2,4% a vrabec poľný (Passer montanus) – 2,3 %. Vzhľadom ku krátkemu obdobiu realizácie zatiaľ neboli pre väčšinu druhov vypočítané preukazné trendy (pre 72,5 % druhov vychádzali trendy ako neisté). Pri 15,7 % druhoch bol zaznamenaný pokles početnosti a pri 11,7 % nárast početnosti. Rozsiahlejší článok o histórii monitoringu bežných druhov u nás a najmä podrobné vyhodnotenie trendov početnosti jednotlivých druhov bol uverejnený v časopise Tichodroma 21. Článok je dispozícii na stiahnutie tu .

Kontakty

Koordinátormi monitoringu na Slovensku sú Katarína Slabeyová a prof. Rudolf Kropil. V prípade záujmu o monitoring sa obráťte na nasledovné kontakty: Katarína Slabeyová, SOS/BirdLife Slovensko, Mlynské nivy 41, 821 09 Bratislava, e-mail: slabeyova@vtaky.sk, tel.: 02/5542 2186, 0905/256184

Dôležité dokumenty a linky

Ak sa chcete zapojiť, kontaktujte najskôr národného koordinátora, aby ste nemapovali lokalitu, ktorú si už vybral niekto iný. Pre mapovanie budete potrebovať prečítať metodiku , terénny formulár a lokalitný formulár. Ak sa chcete dozvedieť viac o sčítaní bežných druhov vtáctva v Európe, môžete navštíviť linky nasledovných krajín: Európa
Veľká Británia
Holandsko
Nemecko
Maďarsko
Poľsko
Bulharsko
Dánsko
Litva
Portugalsko
Švédsko
Česká republika