Vtáctvo SR

Veda a výskum

Akcie a kampane

Aktivity členov

Kampane za ochranu vtákov

Sluka lesná

Rozšírenie

Sluka hôrna (Scolopax rusticola) hniezdi v miernom a boreálnom pásme Eurázie od Španielska a Britských ostrovov až po Sachalin a Japonsko. Izolovane obýva Kaukaz, niektoré Atlantické ostrovy a stredoázijské pohoria. Početnosť v Európe bola donedávna stabilná resp. pre utajený spôsob života v niektorých krajinách s nejasným trendom. Obavy vzbudzuje úbytok v najväčšej populácii žijúcej v Rusku, ako aj v niektorých ďalších krajinách. Z týchto dôvodov je v Európe považovaná za ubúdajúcu a celkový stav je odhadovaný na 1,8 – 6,6 milióna párov s populáciou sústredenou do severnej a východnej časti kontinentu. Európske a západosibírske populácie zimujú v západnej Európe, Stredomorí včítane severnej Afriky, v Turecku až Iráne. Celkove v Európe zimuje minimálne 2,2 mil. jedincov. Zimoviská sa menia aj v priebehu zimy. V prípade vpádov chladného počasia so snehom sa sluky z vnútrozemských zimovísk presúvajú k pobrežiu alebo ďalej na juh. V strednej Európe sluka zimuje len ojedinele a nepravidelne.

Rozšírenie na Slovensku

Sluka hôrna obýva väčšinu územia Slovenska od nížin Záhoria po hornú hranicu lesa a v čase toku je pozorovaná až v kosodrevine. Je to lesný druh. Vzhľadom na výskyt vhodných biotopov je rozšírený predovšetkým v karpatských pohoriach. Obľubuje najmä vlhké listnaté, zmiešané alebo ihličnaté lesy s kyprou pôdou a dostatkom dážďoviek. Takéto prostredie sa nachádza najmä na severnom, strednom a východnom Slovensku. Hniezdenie tak bolo zistené i na strmých vápencových svahoch, alebo v borinách Záhoria. Nevyhýba sa ani blízkosti človeka a hniezda boli nájdené len 50 m od frekventovaných ciest. Rozšírenie je nesúvislé na západnom Slovensku. Ako hniezdič chýba v bezlesých oblastiach - na nížinách, väčšej časti juhoslovenských kotlín, zriedkavá je v suchých lesoch predhorí Karpát. Hniezdne rozšírenie sluky na Slovensku podľa posledného mapovania (DANKO et al., 2002) je znázornené na mape. Celková početnosť hniezdnej populácie na Slovensku je odhadovaná na 1300 – 2500 „párov“ so stabilným populačným i areálovým trendom.

Mapa hniezdneho rozšírenia sluky na Slovensku.

Migrácia a zimovanie

Druh pravidelne migruje celým územím od nížin po najvyššie pohoria. Pravidelne sa objavuje aj v lužných lesoch, ojedinele aj v intravilánoch obcí a miest, v menších hájoch a vetrolamoch v poľnohospodárskej krajine. Nápadný je najmä jarný ťah, ktorý v závislosti od poveternostných podmienok začína vo februári a vrcholí v marci. Poľovníci kladú prílet slúk do rovnakého obdobia ako prílet trasochvostov bielych. Jesenný ťah je nenápadnejší a sluky obvykle odlietajú od septembra s vrcholom v októbri a novembri. Migrácia doznieva v závislosti na poveternostných podmienkach v decembri. Chladné a mrazivé počasie so snežením môže jesenný ťah výrazne urýchliť a naopak teplá jeseň spomaliť. Tiahnu jednotlivo. Zimoviská našich slúk sa nachádzajú v Stredomorí a v západnej Európe. Našim územím preťahujúci vtáci zo Škandinávie. Ojedinele bolo zistený aj zimný výskyt, ktorý však môže znamenať skôr oneskorený ťah spôsobený dlhou a teplou jeseňou. Počet zimujúcich jedincov je odhadovaný na 0 – 10.

Rozmnožovanie

Sluka je polyandrická, t. j. samica sa môže páriť s viacerými samcami.. Hniezdi jednotlivo. Hneď po návrate zo zimovísk začína tok známy ako „slučí ťah“. Počas neho samce za súmraku už cca pol hodiny pred západom slnka preletujú nad vhodným prostredím nízko nad korunami stromov a zaháňajú ostatné samce. Samce sa ozývajú charakteristickým kvorkaním resp. pískaním. Niekedy sú boje veľmi rozhorčené a samce sa napádajú zobákom. Preletov sa zúčastňuje takmer vždy len samce. Samice obvykle sedia na zemi a hlasom vábia preletujúce samce. Samce zvábené samicou pokračujú v pozemnej fáze toku, kde sa predvádzajú s polozvesenými krídlami a roztiahnutým chvostom ukazujúc svietivobiele plôšky na kormidlových perách. Okolo jednej samice môže tokať aj viac samcov. K páreniu dochádza na zemi. Samica k nemu povzbudzuje vybratého samca kvorkavými zvukmi. Hneď po jej skončení samec opúšťa samicu. Hniezdo býva umiestnené na zemi obvykle v lese v starších ale aj mladších porastoch často blízko mokrín, no i na suchších miestach. Jeho výstelka je slabá a obyčajne ju tvoria len opadané listy, či steblá tráv z bezprostredného okolia. Znáška sa v našich podmienkach objavuje od polovice marca s vrcholom začiatkom apríla. Aj v podmienkach chladných horských oblastí (napr. Orava) sa znáška objavuje obvykle v apríli. Začiatok hniezdenia je závislý od poveternostných podmienok, nadmorskej výšky či expozície svahov. Uvádza sa, že sluka hniezdi obvykle 2 krát ročne. Hniezdenie je z týchto príčin roztiahnuté na celé jarné a začiatok letného obdobia (marec – júl). Sluka znáša obvykle 4 vajcia. Iný počet vajec je vzácny. Samica sedí od posledného vajca veľmi pevne v závislosti od poveternostných podmienok 17 až 24 dní. Mláďatá dosahujú samostatnosť po 5 - 6 týždňoch, ale už od 12. dňa veku im začínajú rásť letky. Samica môže v čase nebezpečenstva prenášať malé mláďatá v letku. Pohlavne dospievajú v prvom roku života. Výsledky krúžkovania vtákov z bývalého Československa naznačujú vernosť miestu narodenia a mláďatá sa usadili v priemere 30 km od miesta narodenia.

Ohrozenie

Sluka hôrna je v Európe ohrozená viacerými antropickými vplyvmi. Medzi najvýznamnejšie patrí odstrel, intenzívne lesné hospodárenie, chemizácia, nárazy do drôtov elektrického vedenia. Vážne nebezpečenstvo predstavujú aj imisie, ktoré okysľovaním pôdy môžu ovplyvniť jej najvýznamnejšiu potravu – dážďovky a iné pôdne bezstavovce. Sluka patrí k významným druhom poľovnej zveri na Slovensku i v celej Európe. V podmienkach strednej, východnej a severnej Európy, kde sa druh hniezdi vo významnejších počtoch, bola tradične lovená na „jarnom ťahu“ koncom zimy a začiatkom jari. V súčasnosti sa vo väčšine stredoeurópskych krajín, ktoré sa stali členmi Európskej únie, je lov buď úplne zakázaný (Maďarsko, Česká republika), alebo sa presúva na jeseň (Poľsko, Rakúsko). V krajinách, kde tento bahniak bežne zimuje (napr. Stredomorie a západná Európa), sa loví najmä v zimnom období pomocou vycvičených psov (stavačov) obvykle špecializovanými poľovníkmi. Tu sa uloví väčšina slúk z celkového ročného odstrelu odhadovaného v Európe na 3 – 4 milióny jedincov (najviac vo Francúzsku). Poľovnícky tlak na sluku v Európe je veľmi vysoký, o čom svedčí aj veľký počet spätných hlásení predstavujúcich v prípade vtákov krúžkovaných v Čechách a na Slovensku až 20,3 %. Všetky vtáky, u ktorých sú známe okolnosti nálezu, boli zastrelené! Toto číslo je extrémne vysoké, pretože sluka je pomerne malý a veľmi skryto žijúci vtáčí druh.

Hoci sa podstatná časť slúk v Európe uloví na zimoviskách v juhovýchodnej a západnej Európe, predsa má významný negatívny vplyv na populácie sluky jej jarný lov pretrvávajúci v severnej, východnej a čiastočne i strednej Európe. Počas migrácie a zimovania sa prirodzenou mortalitou, alebo odstrelom „odfiltruje“ väčšina jedincov menej schopných odolávať nástrahám prostredia. To sa týka najmä mladých, ročných, jedincov. Na hniezdiská preto prichádzajú len najschopnejšie jedince, ktoré sú zárukou kvalitného potomstva. Masový odstrel v jarnom období, ktorý sa na Slovensku stále praktizuje, znamená pre sluky výrazný negatívny vplyv, pretože strata mladého jedinca počas prvej jesennej migrácie alebo prvého zimovania má výrazne menší negatívny vplyv na populáciu ako strata pohlavne vyspelého jedinca, ktorý prekonal všetky nástrahy a útrapy ťahu a zimovania. Doba lovu sluky sa u nás v značnej miere prekrýva s obdobím jej hniezdenia. Takto sa nepriaznivý vplyv jarného lovu ešte zvyšuje rušením toku a likvidáciou hniezdiacich jedincov. Hoci počas jarného toku lietajú, a teda sa najčastejšie ulovia samce, predsa sa vtedy strieľajú aj samice. Podľa výskumov v Maďarsku bol pri jarnom odstrele podiel samíc približne 20 %. Všeobecne je uvádzané, že pri jarnom spôsobe lovu sa odstrelí 3 – 24 % samíc.

Na Slovensku sa sluka loví pravidelne počas jarného obdobia v počtoch stoviek až tisícov jedincov ročne. V posledných rokoch počet úlovkov rastie, čo je v príkrom rozpore s trendmi v okolitých štátoch. Ako svedčia informácie pracovníkov obvodných lesných úradov, vykazované štatistiky lovu slúk sú podhodnotené, nakoľko mnohé poľovnícke združenia buď vôbec nezasielajú výkaz o úlovkoch, alebo sú údaje neúplné. Takže negatívny vplyv na populácie sluky z dôvodu lovu bude vyšší. Z dodaných výsledkov vyplýva, že odstrel sluky v jednotlivých okresoch nie je závislý od predpokladanej denzity slúk, ale predovšetkým od aktivity poľovníkov resp. možno aj serióznosti podkladov dodávaných jednotlivými PZ príslušnému obvodnému lesnému úradu. Takto sa najviac slúk loví predhoriach západného Slovenska (napr. Ponitrie).

Výnimky Ministerstva pôdohospodárstva SR sú zostavená v rozpore s článkom 7 paragrafu 4 Smernice Rady č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva. Rozpor týchto výnimiek je predovšetkým nasledovný:

• existencia iného uspokojivého riešenia: odstrel, ak je vôbec potrebný (sluka je z hľadiska ľudského hospodárenia neutrálny až užitočný druh), možno realizovať v jesennom období. Podľa výnimky pre rok 2009 (list MP SR č. 811/2009-730/230 z 5. 2. 2009) sa oproti minulosti lov sluky dokonca predĺžil o 2 dni.
• lov má byť v malých množstvách: výnimky v posledných rokoch však povoľujú oveľa väčší odstrel, aký bol oficiálne hlásený v posledných rokoch z územia Slovenska pred obdobím regulácie odstrelu (vstupu Slovenska do EÚ), čo fakticky znamená neobmedzený a hlavne vyšší lov ako doteraz. Tento počet (4000 ks ročne) je navyše vyšší, ako odhadovaný počet hniezdiacich párov (pre Slovensko 1300 – 2500 „párov“). Výnimka takto umožňuje vystrieľanie celej slovenskej populácie. Lov neberie ohľad na regionálne rozdiely v prírodných podmienkach (a teda aj početnosti sluky) jednotlivých združení. Limitom odstrelu 50 kusov na poľovnícky revír, a to aj v revíroch, kde sluka nežije (nehniezdi), môže dôjsť k veľkému negatívnemu dopadu na sluku v miestnych podmienkach.

Foto: J.L.Teixeira