Poľnohospodárstvo a vtáky

 

 Obilné polia

Striedanie trávnych porastov, obilnín a úhorov vytvára vhodné podmienky pre život vtákov v poľnohospodárskej krajine. Silážové plodiny siate na jar sú významným prostredím pre hniezdenie cíbika chochlatého a škovránka poľného. Obyčajné strnisko poskytuje v zime cennú potravu pre semenožravé vtáky. Ďalšou možnosťou ako zabezpečiť dostatok potravy pre vtáky je vysiatie okrajových pásov pôdneho bloku osivom trávnych zmesí alebo  obilnotrávnymi  resp. ďatelinotrávnymi miešankami.

 

Kosné lúky

Naše lúky využíva na hniezdenie asi 35 druhov vtákov. Všetky hniezdia na zemi a svoje mláďatá stihnú bezpečne vyviesť iba ak je kosba lúk posunutá do druhej polovici júla. Dovtedy stihnú dozrieť aj semená tráv a poľných kvetov, ktorými sa mnohé vtáky živia. Pri hospodárení s minimálnym používaním hnojív sa zároveň dosahuje vysoká druhová rozmanitosť rastlín a bezstavovcov.

 

 Zamokrené územia

Pre voľne žijúce živočíchy sú dôležité močiare. Ak necháte pozdĺž tokov pás trávneho porastu, na lúkách alebo poliach depresie so stojatou vodou, vytvoríte prostredie kam môžu chodiť loviť napr. bociany a volavky, alebo zahniezdiť trasochvosty žlté.

 

 Poľnohospodárske stavby

Poľnohospodárske stavby môžu byť významnými hniezdiskami pre také druhy vtákov ako je lastovička, žltochvost domový, kuvik a plamienka. V skladoch potravín sú potrebné opatrenia zamedzujúce vniknutiu vtákov, ale v iných stavbách ako napríklad v senníkoch, skladoch, maštaliach alebo v prístreškoch pre poľnohospodársku techniku je možné hniezdenie vtákov podporiť.

 

 Kukuričné polia

Porasty kukurice v prvých týždňoch po vzídení priťahujú na hniezdenie cíbika chochlatého alebo aj vzácneho ležiaka úhorového, ktoré potrebujú kľud na kukuričných poliach už od tretej dekády marca. Preto je potrebné ukončiť prípravu pôdy a následnú sejbu počas desiatich dní, aby vtáky, ktorým bolo zničené hniezda s násadami, mohli ešte zniesť náhradné znášky.

 

 Okraje trávnych porastov

Ak ponecháte okraje trávnych porastov nespásané a nepokosené počas leta, zabezpečíte pre vtáčie mláďatá životne dôležité úkryty. Údržbu týchto okrajov je možné odložiť na august prípadne september.  Na čerstvo pokosených plochách vtedy radi oddychujú kŕdle sťahovavých vtákov. Tento prístup je možné uplatniť na plochách trávnych porastov pozdĺž vodných tokov a medzí alebo na menej úrodnej pôde.

 

 Remízky

Husté a rozsiahle remízky sú pre vtáky často jediným útočiskom v otvorenej poľnohospodárskej krajine . Zamedzte preto ich úpravám v období hniezdenia od marca do júla. Remízky sú dôležité aj pre iné živočíchy a poskytujú vhodné podmienky na prezimovanie hmyzu. Preto neaplikujte na ne pesticídy a hnojivá.

Zabezpečte, aby v blízkostí polí bolo aj niekoľko remízok produkujúcich bobule pre drozdy a pinky.

 

 Pasienky

Každý pasienok v poľnohospodárskej krajine vytvára podmienky pre väčší výskyt motýľov a malých cicavcov. Hmyz, semená tráv aj drobné cicavce sú významnou potravinovou základňou pre vtáky. Pasienky s druhovou skladbou blízkou prírodnému zloženiu vzniknú všade tam, kde sa nepoužíva veľa hnojív a pasie sa primeraný počet hospodárskych zvierat s ohľadom na terén a klimatické podmienky.

 

  Porasty silážových a senážových  plodín

Veľa vtákov hynie v porastoch plodín určených na siláž a senáž, ktoré sa kosia priskoro na to, aby umožnili vtákom ukončiť hniezdenie. V niektorých prípadoch je však možné odložiť prvé kosenie na koniec mája. Vtedy je nádej aby niektoré páry škovránkov stihli vychovať mláďatá.

 

 Kríky a stromy

Aj samostatne rastúce kríky a stromy sú potrebné pre vtáky. Sú výdatným zdrojom hmyzu ako potravy. Kríky rôzneho veku slúžia ako úkryt pre vtáky a hmyz. Dospelé stromy sú domovom pre množstvo ďalších druhov bezstavovcov, môžu poskytnúť hniezdne dutiny pre sovy, ale aj netopiere.

 

 Zamokrené pasienky

Zamokrené pasienky s trsmi ostríc a sitín sú významným biotopom pre bociany, volavky, cíbiky, močiarnice, hvizdáky a kalužiaky. Vyššia hladina vody zabezpečuje veľké množstvo bezstavovcov na povrchu hladiny. Aj malé mokriny sú z tohto hľadiska veľmi prospešné.

 

Vtáctvo je neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárskej krajiny a veľmi citlivo reaguje na všetky zmeny prostredia. Škovránky, cibíky či vrabce sú stále hojnými sprievodcami hospodára pri poľných prácach, no mnohé iné, v minulosti hojné druhy, ako dudky, krakle, sokoly kobcovité či drop sú už dnes vzácnosťou. Domovom všetkých týchto druhov je poľnohospodárska krajina a ich prežitie priamo závisí od spôsobu obhospodarovania človekom. Drastický úbytok vtákov poľnohospodárskej krajiny v štátoch Európskej únie je podľa mnohých štúdií spôsobený nadmernou intenzifikáciou a nevhodnými zmenami v štruktúre krajiny. Vstup Slovenska do Európskej únie priniesol a určite ešte prinesie množstvo zmien aj v poľnohospodárstve.

Veríme, že väčšinu z nich dokážeme využiť v prospech našej krajiny a všetkých jej obyvateľov a nezopakujeme chyby našich západných susedov. Záleží len na nás či bude náš vidiek len miestom vysokej produkcie potravín alebo aj harmonickou a zdravou krajinou pre ľudí a prírodu.

 Je veľa spôsobov, ako pomôcť vtákom našich polí a lúk. Niektoré opatrenia sú nenáročné a závisia predovšetkým od dobrej vôle poľnohospodára.

 

Môžete napríklad:

 •  kosiť lúky od ich stredu k okrajom, aby malo vtáctvo a iné živočíchy šancu uniknúť do bezpečia

•  okraje parciel na ornej pôde vysiať osivom trávnych zmesí, ďatelinovinami alebo obilnotrávnymi miešankami, ktoré poskytujú pre vtáky dostatok potravy

•  posunúť kosbu lúk alebo žatvu poľnohospodárskych plodín po vyhniezdení (dozreté semená tráv a pozberové zvyšky po žatve môžu byť zároveň významným zdrojom potravy pre vtáky),

•  zachovať existujúce depresie s mlákami a iné mokrade alebo na niektorých menej úrodných poliach aj zvýšiť hladinu podzemnej vody v záujme bohatšieho zastúpenia bezstavovcov ako potravy pre bahniaky

•  časť plochy po obilninách nerozorať a ponechať ako strnisko v jesennom a zimnom období

•  vytvoriť v intenzívne obhospodarovanej krajine aspoň malé úhorové plochy, v lete ponechať strže a medze nekosené a nespásané

•  udržiavať extenzívne pasienky a tým zabezpečiť dostatok rôznych druhov hmyzu a pestrú skladbu trávnych porastov

•  dlhodobo nevyužívané lúky, ktorým hrozí zarastanie drevinami aspoň raz za dva roky  v jesennom období pokosiť alebo pomulčovať

•  vysádzať stromoradia, vetrolamy, aleje pozdĺž ciest, remízky s dostatkom bobuľovín a zabezpečiť ich pravidelnú údržbu   

•  aplikovať chemické látky a hnojivá výhradne mimo mokradí a podmáčaných plôch a v dostatočnej vzdialenosti od brehových porastov

•  využitie biologických spôsobov ochrany rastlín napr. vhodnou porastovou štruktúrou, striedaním rastlín, ktoré vzájomne potláčajú škodcov a parazitov, použitím selektívnych biologických preparátov, hnojením  maštaľnými a prírodnými hnojivami, ale aj vytvorením vhodných možností pre rozmnožovanie dravých vtákov a sov ako prirodzených predátorov a vyvešiavaním búdok pre spevavce

 

Poľnohospodárstvo a životné prostredie v EÚ

 Poľnohospodárska pôda na Slovensku tvorí takmer polovicu celkovej výmery územia SR.

O podobe budúcej poľnohospodárskej krajiny rozhoduje odo dňa vstupu Slovenska do Európskej únie, t.j. od 1.5.2004, predovšetkým poľnohospodárska politika EÚ.

Poľnohospodárstvo a príroda sa vzájomne veľmi hlboko ovplyvňujú. Poľnohospodárstvo po celé stáročia prispievalo k vytváraniu a udržiavaniu celej škály hodnotných poloprirodzených biotopov. Dnes tieto formujú väčšinu územia Slovenska a sú domovom pre množstvo voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Poľnohospodárstvo tiež podporuje rôznorodú vidiecku komunitu, ktorá hrá nezastupiteľnú úlohu aj pri ochrane životného prostredia.

 Prepojenie medzi bohatstvom prírodného prostredia a postupmi hospodárenia je komplexné. V minulosti tradičné poľnohospodárske metódy s nízkymi vstupmi podporovali existenciu mnohých voľne žijúcich druhov živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Intenzívne poľnohospodárstvo je v súčasnosti zodpovedné za znečistenie a eróziu pôdy, znečistenie vody a vzduchu, fragmentáciu biotopov a úbytok voľne žijúcich druhov živočíchov a voľne rastúcich rastlín ako aj krízu týkajúca sa bezpečnosti potravín. Všetky uvedené negatíva sú výsledkom nevhodných poľnohospodárskych postupov a nesprávneho využívania pôdy a ich cena pre Európske spoločenstvo je obrovská. Obzvlášť dramaticky poklesli populácie vtákov v poľnohospodárskej krajine, u niektorých druhov až o 80%. Populácia u nás bežného vrabca poľného poklesla vo Veľkej Británii za posledných 30 rokov dokonca až o 95 %! Vtáčie druhy ako napríklad cíbika chochlatého čaká neistá budúcnosť.

Zdecimovaný stav množstva vtáčích druhov poukazuje v mnohých oblastiach na chabé zdravie vidieckej krajiny. Európski lídri sa zaviazali Göteborgskou dohodou zvrátiť tento pokles biodiverzity do roku 2010.

 Politiky EÚ, najmä "Spoločná poľnohospodárska politika (SPP)", čoraz viac poukazujú na riziká zhoršovania životného prostredia a zároveň podporujú farmárov, aby naďalej zohrávali pozitívnu úlohu v starostlivosti o vidiek a životné prostredie cielenými opatreniami v rámci rozvoja vidieka a zabezpečením ziskovosti poľnohospodárstva v rôznych regiónoch EÚ.

Poľnohospodárska výroba je činnosť, ktorej význam presahuje produkciu potravín. Prostredníctvom procesov produkčného reťazca môže totiž ovplyvňovať prírodné prostredie. Napr. nadmerné používanie pesticídov a hnojív, nesprávne odvodňovanie a zavlažovanie, vysoký stupeň mechanizácie alebo nevhodné využitie pôdy môžu viesť k environmentálnej degradácii. Avšak aj nedostatočná poľnohospodárska činnosť môže ohroziť prírodné dedičstvo EÚ prostredníctvom straty poloprirodzených biotopov, biodiverzity a prírody s nimi súvisiacej. SPP sa snaží zohľadniť tieto faktory.

Integrácia environmentálnych cieľov do poľnohospodárskej politiky sa začala v 80-tych rokoch. K cieľom SPP patrí aj pomoc poľnohospodárstvu pri plnení jeho multifunkčných úloh v spoločnosti, ku ktorým patrí produkcia bezpečných a zdravých potravín, prínos k udržateľnému rozvoju vidieckych oblastí, ochrana a podpora obhospodarovaného prostredia a jeho biodiverzity. Dokument Európskej komisie z roku 1999 "Cesta k udržateľnému poľnohospodárstvu" zdôraznil význam integrácie environmentálnych záujmov do SPP. Reforma SPP z roku 2003 je posledným krokom na tejto ceste.

Nová SPP by mala plne zohľadňovať záujmy spotrebiteľov a daňových poplatníkov, ale súčasne poskytuje farmárom v EÚ slobodný výber produkcie žiadanej na trhu. Postupne je väčšina platieb vyplácaná nezávisle od objemu produkcie. V minulosti platilo, čím viac farmár vyprodukoval, tým viac subvencií mu bolo vyplatených. V rámci nového systému budú priame platby k príjmom (zahrnuté do "systému jednotných platieb na farmu", na základe úrovne produkcie v minulosti – na Slovensku začne platiť tento systém v roku 2009, v súčasnosti platí "systém jednotných platieb na plochu") prepojené s rešpektovaním noriem životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a welfare zvierat. Zrušenie väzby medzi subvenciami a produkciou ("decoupling") by mal prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti farmárov v EÚ a ich väčšej orientácii na trh, keďže si budú môcť vybrať, čo budú produkovať, podľa toho, čo bude pre nich najviac ziskové a stále budú mať stabilný nevyhnutný príjem. V rámci správnej starostlivosti o pôdu budú musieť farmári udržiavať svoju pôdu v dobrom stave z hľadiska poľnohospodárskeho aj environmentálneho a vyhovieť európskym normám v oblasti životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, zdravia a welfare zvierat. Farmárom, ktorí to nedodržia, budú znížené priame platby (podmienka známa ako "krížová zhoda").

Nová SPP stojí na dvoch pilieroch.

Prvým pilierom je trhová politika, ktorá zahŕňa opatrenia na podporu trhu a príjmov, ktoré sú úzko späté s hospodárením. Zahŕňajú priame platby farmárom a kontinuálne subvencie, spojené s trhom v rámci organizácií spoločného trhu, ako je nákup produktov do verejných skladov, systémy likvidácie prebytkov a exportné subvencie.

Požiadavkou vyplácania priamych platieb poľnohospodárom je zohľadňovanie podmienok "krížovej zhody".

Doteraz boli podpora príjmov a do menšej miery podpora trhov, hlavnými oblasťami výdavkov SPP. To sa však postupne mení s vývojom SPP.

Druhým pilierom je udržateľný rozvoj vidieckych oblastí. Rastúci význam opatrení na rozvoj vidieka je zameraný na podporu environmentálnych služieb, poskytovanie pomoci problémovým poľnohospodárskym oblastiam a podporu kvality potravín, prísnejších noriem a welfare zvierat. Úlohou členských štátov je prevziať tieto opatrenia do "národných programov rozvoja vidieka". Tieto opatrenia sú spoločne financované EÚ a členskými štátmi. Nový systém povinnej "modulácie" (t.j. presunu finančných prostriedkov z prvého piliera do druhého piliera) mal by byť využívaný na financovanie nových opatrení na rozvoj vidieka alebo posilnenie už existujúcich opatrení.

 

Program rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007-2013

Program rozvoja vidieka (PRV) je dokumentom, prostredníctvom ktorého v členských krajinách EÚ pôsobí Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1698/2005.  PRV vykonáva stratégiu rozvoja vidieka prostredníctvom súboru opatrení zoskupených v štyroch osiach: Os 1 – zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva; Os 2 – zlepšenie životného prostredia a vidieka; Os 3 – kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva a Os 4 – leader.

Pre ochranu vtáctva a celkovej biodiverzity má najväčší význam Os – 2, ktorej súčasťou sú podmienky pre opatrenia zamerané na trvaloudržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a podmienky pre opatrenia zamerané na trvaloudržateľné využívanie lesnej pôdy.

Medzi opatrenia na poľnohospodárskej pôde s významom pre zachovanie biodiverzity patria:

• Platby za znevýhodnené prírodné podmienky v horských oblastiach a platby v ostatných znevýhodnených oblastiach (LFA)

• Platby v rámci sústavy NATURA 2000

• Agroenvironmentálne platby

• Neproduktívne investície

Medzi opatrenia na lesnej pôde s významom pre zachovanie biodiverzity patria:

• Platby v rámci sústavy NATURA 2000

• Lesnícko-environmentálne platby

• Neproduktívne investície

 

Poznámka 1:

Pre tvorbu opatrení do PRV zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) pracovnú skupinu, ktorej aktívnym členom bola aj SOS/BirdLife Slovensko.

MŽP SR predložilo tieto navrhnuté opatrenia, ktoré sú výsledkom práce uvedene pracovnej skupiny, Ministerstvu pôdohospodárstva SR na ich zapracovanie do PRV SR ešte v apríli 2006.

V rámci Platieb sústavy NATURA 2000 sa SOS/BirdLife Slovensko v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku (RPS) a Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR) podieľala na tvorbe opatrení pre chránené vtáčie územia (CHVÚ) na poľnohospodárskej a lesnej pôde.

SOS/BirdLife Slovensko a RPS navrhli do PRV ďalšie opatrenia:

Agroenvironmentálne platby

1. Ochrana biotopov ohrozených druhov vtákov (orol kráľovský, sokol rároh, sokol červenonohý, haja červená, haja tmavá a drop fúzatý)

2. Posun termínu kosby trávnych porastov na ochranu ohrozených živočíšnych druhov (chrapkáč poľný, jarabica poľná, prepelica poľná, pŕhľaviar červenkastý, škovránok poľný, strnádka lúčna, ľabtuška lúčna, motýle z čeľade modráčikovitých a iné) – spolupráca s Daphne.

Neproduktívne investície

1.       Biologická ochrana poľnohospodárskej krajiny (zhotovenie a následné umiestnenie hniezdnych búdok, umelých hniezdnych podložiek a barličiek)

Lesnícko-environmentálne platby

1. Ochrana hniezdnych biotopov ohrozených druhov vtákov (bocian čierny, včelár lesný, haja tmavá, haja červená, orliak morský, hadiar krátkoprstý, orol krikľavý, orol kráľovský, orol skalný, orol myšiakovitý, sokol rároh, sokol sťahovavý, výr skalný, kuvik vrabčí, kuvik kapcavý a sova dlhochvostá)

2. Ochrana biotopov ohrozených druhov dutinových hniezdičov (žlna sivá, ďateľ čierny, ďateľ prostredný, ďateľ bielochrbtý, ďateľ trojprstý, muchárik červenohrdlý a muchárik bielokrký).

Poznámka 2:

Program rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007-2013 nie je v súčasnosti ešte schválený, nadobudnutie jeho platnosti sa predpokladá najskôr od polovice roka 2007.