Čo je to vtáčia kriminalita?

Pojem vtáčia kriminalita označuje všetky ľudské činnosti, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou a ktorých obeťami sú vtáky. 
Za vtáčiu kriminalitu považujeme najmä: nelegálny odstrel a odchyt vtákov, trávenie vtákov, vykrádanie a ničenie hniezd, nezákonné chovy a obchodovanie s vtákmi, taktiež preparovanie vtáctva a zbery vajec mimo rámec príslušných zákonov.

Motívy k páchaniu vtáčej kriminality a jej obete 

ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY (ŠOP SR)

Štátna ochrana prírody je odborná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou a jej činnosť je zameraná na zabezpečovanie odbornej činnosti pre výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny. ŠOP sa člení na: Centrum ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici, Správy národných parkov, Správy chránených krajinných oblastí a Regionálne správy ochrany prírody a krajiny v Bratislave a Prešove.

Hlavné činnosti ŠOP SR súvislosti s vtáčou kriminalitou:

• určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť druhov a uvádza druhy chránené podľa medzinárodných dohovorov

• prevádzkuje informačné strediská a iné zariadenia ochrany prírody a krajiny vo svojej správe, vrátane chovných staníc a záchytných centier, 

• napomáha Slovenskej inšpekcii životného prostredia pri kontrolnej činnosti a stráži prírody pri zabezpečovaní starostlivosti o prírodu a krajinu

• plní úlohy Vedeckého orgánu Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)

SLOVENSKÁ INŠPEKCIA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA (SIŽP)

SIŽP je odborný kontrolný orgán s celoštátnou pôsobnosťou, prostredníctvom ktorého Ministerstvo Životného prostredia SR vykonáva hlavný štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie podľa príslušných predpisov. Inšpekcia sa organizačne člení na ústredie (päť útvarov) a jemu podriadené inšpektoráty. Inšpekcia pôsobí v odborných oblastiach: ochrany vôd, ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva, ochrany prírody, územného plánovania a stavebného poriadku.

Hlavné činnosti SIŽP SR súvislosti s vtáčou kriminalitou:

• kontroly dodržiavania podmienok ochrany prírody v osobitne chránených územiach s 2. - 5. stupňom ochrany

• kontroly nakladania s jedincami chránených druhov rastlín a živočíchov

• ukladanie pokút za porušenie povinností vyplývajúcim zo zákona o ochrane prírody a krajiny

• šetrenie sťažností, petícií a podnetov občanov a organizácií

• spolupráca so správami NP a CHKO pri šetrení porušovania zákona na ich území

• spolupráca s veterinárnymi orgánmi pri kontrole nakladania s chránenými druhmi živočíchov

• spolupráca s colnými orgánmi pri nelegálnych dovozoch a vývozoch chránených živočíchov

• spolupráca s mimovládnymi organizáciami a poradenská činnosť

OKRESNÉ ÚRADY (OÚ)

Vzhľadom na svoje pôsobnosti a bezprostredný styk so žiadateľmi v regiónoch majú v rámci orgánov ochrany prírody Okresné úrady osobitne významné postavenie. Problematika vtáčej kriminality na OÚ spadá do pôsobnosti najmä Odboru životného prostredia (Odbor ŽP) a Odboru pozemkového a Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (Odbor PPLH). Úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny, do ktorého spadá aj problematika ochrany vtáctva, je spravidla začlenený do Oddelenia starostlivosti o ŽP a územného plánovania. Vlastný výkon zabezpečuje minimálne jeden pracovník a v konkrétnych prípadoch je dôležité obracať sa priamo na túto osobu.

Hlavné činnosti OÚ v súvislosti s vtáčou kriminalitou: 

• vydávajú rôzne súhlasy a vyjadrenia k ľudským činnostiam, ktoré by mohli ohroziť alebo poškodiť živočíchy alebo rastliny, biologickú rôznorodosť alebo znižovať ekologickú stabilitu

• prejednávajú priestupky a iné protiprávne konania vo veciach ochrany prírody a krajiny

• za porušenie predpisov ukladajú sankcie alebo nápravné opatrenia

• usmerňujú činnosť Stráže prírody, ktorá môže pomôcť aj pri zisťovaní vtáčej kriminality

• úzko spolupracujú s odbornými organizáciami ochrany prírody (najmä ŠOP)

• vydávajú súhlasy - rozhodnutia, v ktorých určujú bližšie podmienky nakladania a držby chránených druhov rastlín a živočíchov mimo ich prirodzeného výskytu

• odbory ŽP sú rozhodujúcim orgánom pri pochybnostiach, či ide o chránený druh (vrátane cudzokrajných druhov)

• odbory PPLH majú v náplni práce aj vykonávanie štátnej správy na úseku poľovníctva, v pôsobnosti majú aj riešenie porušení právnych predpisov na tomto úseku

Policajný zbor SR

Policajný zbor vykonáva vyšetrovanie v prípadoch, kde je podozrenie zo spáchania trestného činu, medzi ktoré patrí aj porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181 c Trestného zákona (teda aj prípady vtáčej kriminality). 

Hlavné činnosti polície súvislosti s vtáčou kriminalitou:

• prijímať všetky oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu vo vzťahu k vtákom, alebo k ich biotopom,

• tieto oznámenia čo najrýchlejšie vybavovať a vyšetrovateľ, či policajný orgán, sú povinný oznamovateľa jednak poučiť o zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje a jednak do jedného mesiaca oznamovateľa informovať o urobených opatreniach, ak toto oznamovateľ bude žiadať,

• vyšetrovateľ a policajné orgány sú povinní urobiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie takýchto trestných činov a na zistenie ich páchateľov

• oznamovateľ má právo požiadať prokurátora, aby preskúmal postup vyšetrovateľa, alebo policajného orgánu pri preverovaní ich oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, pričom žiadateľ bude o výsledku tohto preskúmania informovaný.

Mimovládne organizácia zaoberajúce sa vtáčou kriminalitou 

Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko

bola založená v roku 1993 ako celoštátna mimovládna organizácia a od svojho vzniku zastupuje Slovensko v medzinárodnej organizácii BirdLife International. V súčasnosti má SOS/BirdLife Slovenskookolo 1300 členov a 10 regionálnych pobočiek. 
Priamym poslaním SOS je ochrana vtáctva a jeho biotopov na Slovensku. Nepriamym poslaním je ochrana biologickej diverzity na Zemi a udržateľnosť ľudského využívania prírodných zdrojov. Hlavnými ochranárskymi prioritami SOS/BirdLife Slovensko sú ohrozené vtáčie územia, kľúčové vtáčie biotopy a ľudia ako partneri v ochrane vtáctva. 

Hlavnými činnosťami SOS/BirdLife Slovensko sú:

ochranársky výskum, praktická činnosť, environmentálna politika, ekovýchova, komunikácia, financie a rozvoj siete BirdLife International. 
Od júna 2000 je  SOS/BirdLife Slovensko členom Eurogroup Against Bird Crime (EABC), ktorá je sieťou organizácií zameraných na zlepšovanie ochrany vtáčích druhov a boj proti vtáčej kriminalite

V rámci projektu podporeného Európskou komisiou sa  SOS/BirdLife Slovensko v spolupráci s RPS intenzívne venuje problematike vtáčej kriminality. 
Hlavnými aktivitami v tejto oblasti je:

- tvorba databázy o vtáčej kriminalite, v ktorej sa budú zhromažďovať údaje o všetkých formách vtáčej kriminality na Slovensku 
- príprava školení, stretnutí a seminárov o problematike vtáčej kriminality 
- medializácia problematiky vtáčej kriminality

Spoločnosť pre ochranu dravcov Slovenska (RPS)

RPS je mimovládna nezisková organizácia, ktorá realizuje program výskumu a ochrany dravých vtákov a sov a ich biotopov na celom území Slovenska. Založená bola v roku 1977 a dnes má približne stovku aktívnych členov. 
RPS združuje špecializovaných záujemcov o výskum a ochranu dravcov a sov, ktorých odborne, teoreticky a prakticky vzdeláva a vydáva aj svoj vlastný časopis Buteo, v ktorom sú publikované aktivity členov, ako aj množstvo odborných článkov. RPS tiež poskytuje poradenskú činnosť a organizuje priame akcie zamerané na výskum a ochranu dravcov a sov. Venuje sa environmentálnej politike, ekovýchove a propagácii myšlienky ochrany dravcov a sov medzi verejnosťou.

Prehľad právnych noriem SR súvisiacich s ochranou vtáctva

Zákon č. 543/2002 Z. Z. o ochrane prírody a krajiny

Vyhláška 24/2003 Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa vykonáva zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.

Zákon č. 23/1962 Z. z. o poľovníctve, v znení neskorších predpisov

Vyhláška             172/1975       Zb. o dobách a spôsoboch lovu poľovnej zveri

Vyhláška 230/2001 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č.             172/1975       Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri v znení vyhlášky 231/1997

Zakon č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a zmene
niektorych zakonov

Vyhláška 231/1998 Z. z. o chove spoločenských zvierat, divých zvierat a nebezpečných živočíchov a o ochrane pokusných zvierat

Zákon č. 237/2002 Z. z. o ochrane ohrozených druhov živočíchov a ohrozených druhov rastlín, a regulácii legálneho obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vyhláška MŽP SR 346/2002 Z.z. ktrou sa vykonavajú niektoré ustanovenia zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Trestný zákon č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov


 

Washingtonská konvencia (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi)

• cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta a tým dosiahnuť ochranu mnohých druhov pred ohrozením, či vyhubením

• snahou je obmedziť predovšetkým obchod s jedincami pochádzajúcimi z voľnej prírody, ale predmetom kontroly je aj obchod s jedincami odchovanými v zajatí

• ohrozené druhy živočíchov a rastlín sú zaradené podľa stupňa ohrozenia do 3 príloh

• predmetom nelegálneho obchodovania sa spomedzi vtákov často stávajú papagáje (odhaduje sa počet 500 000 jedincov z voľnej prírody ročne) a dravce (najmä sokoly a orly), ktoré sú v mnohých prípadoch kriticky ohrozenými druhmi

• dohovor sa vzťahuje nielen na živé živočíchy a rastliny, ale aj na mŕtve jedince, ich časti alebo výrobky z nich (napr. mäso, koža, trofeje, kabelky, vajíčka a pod.)

Medzi ďalšie významné globálne dohovory zamerané na ochranu vtáctva patrí Bonnská konvencia (Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov), Bernská konvencia (Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť) a Ramsarská konvencia (Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva).

 

Právo Európskej únie

SMERNICA RADY Č. 79/409/EEC O OCHRANE VOĽNE ŽIJÚCICH VTÁKOV (SMERNICA O VTÁKOCH)

Smernica o vtákoch je jedným z prvých právnych predpisov ES na ochranu prírody. Hlavným cieľom smernice je ochrana populácií cieľových druhov (príloha I), pre ktoré sa musia realizovať opatrenia na ochranu ich biotopov. Ide o druhy ohrozené vyhynutím, druhy ohrozené špecifickými zmenami ich biotopov, vzácne druhy s málo početnými alebo priestorovo obmedzenými populáciami atd.. Členské štáty EU vytyčujú pre tieto druhy najvhodnejšie oblasti ako tzv. chránené vtáčie oblasti (SPA - special protection areas).

SMERNICA RADY Č. 92/43/EC O OCHRANE BIOTOPOV, VOĽNE ŽIJÚCICH ŽIVOČÍCHOV A VOĽNE RASTÚCICH RASTLÍN (SMERNICA O BIOTOPOCH)

Cieľom smernice o biotopoch je podporiť ochranu biologickej rozmanitosti (biodiverzity) prostredníctvom jednotnej siete lokalít na území členských státov EU, nazvanej NATURA 2000. Osobitné územia ochrany (SAC -Special areas of conservation) tvoria časť tejto sústavy. Podľa tejto smernice sú to lokality s výskytom chránených typov biotopov a chránených druhov živočíchov a rastlín okrem vtákov.


Ako nám môžete pomôcť v boji proti vtáčej kriminalite?

Pomôcť môžete najmä tým, že si vo svojom okolí budete všímať správanie ľudí k vtáctvu, ktoré sa často stáva obeťou ľudskej nevedomosti alebo ľahostajnosti. Všímať si problém je podstatným, ale len prvým krokom. Ak chcete skutočne prispieť k ochrane nášho vtáctva, oveľa dôležitejšie je aby ste v rámci svojich možností na problém aj upozornili.

Čo robiť pri zistení prípadu vtáčej kriminality?

• zistiť druh vtáka, ktorý sa stal obeťou vtáčej kriminality

• čo najpresnejšie zaznamenať okolnosti prípadu

• kontaktovať odborníkov (viď užitočné kontakty),ktorí vám poradia ako postupovať alebo v prípade potreby privolajú zodpovedné osoby na miesto nálezu

• prípad čo najskôr oznámiť (osobne, písomne, telefonicky) na príslušný štátny orgán ochrany prírody (Okresný úrad - Odbor ŽP, Slovenská inšpekcia ŽP, Štátna ochrana prírody SR)

• svoje oznámenie o protiprávnom konaní je dôležité si dať písomne potvrdiť. Písomné potvrdenie je veľmi dôležité, nielen z toho dôvodu, že sa tieto prípady dostanú do oficiálnych štatistík a príslušní pracovníci ich budú musieť riešiť, ale i preto, aby ste mohli v zákonom stanovených lehotách žiadať o poskytnutie informácií o riešení prípadu, ktorí ste oznámili. 

V prípade, že si nebudete vedieť sami poradiť obráťte sa na odborníkov z mimovládnych organizácií (SOS/BirdLife Slovensko, RPS).

Na Okresnom úrade môžete informácie o vašom zistení uviesť do zápisnice, prípadne poslať písomne (doporučeným listom) oznámenie o protiprávnom konaní, v ktorom uvediete všetky vám známe okolnosti konkrétneho prípadu vtáčej kriminality.

Na Slovenskej inšpekcii životného prostredia je postup podobný a podnet na prešetrenie, môžete oznámiť taktiež osobne alebo písomne.

V zákonom stanovenej lehote 30 (vo vážnych prípadoch môže byť lehota dlhšia) dní by vám mal príslušný oslovený orgán písomne oznámiť výsledky šetrenia daného prípadu.

S vážnymi prípadmi sa možno obrátiť na políciu. Veľmi dôležité je však prípad konzultovať s odborníkmi, ktorí vedia v závislosti od druhu vtáka, miesta činu a ďalších okolností, posúdiť, či daný prípad už možno kvalifikovať ako trestný čin (resp. podozrenie z jeho spáchania)

Zaznamenanie akejkoľvek formy vtáčej kriminality do formulára, ktorý je prílohou tohto informačného materiálu, je jednou z ciest, ako sa môžeme s vašou pomocou dopracovať k mnohým cenným poznatkom a údajom, ktoré sú veľmi potrebné na zabezpečenie ochrany vtáctva.